Kosti majú mnoho tvarov i funkcií

Kosti sú tvrdé, pevné štruktúry, ktoré tvoria kostru a poskytujú telu stabilitu a oporu. Okrem toho majú niekoľko ďalších dôležitých funkcií, vrátane ochrany orgánov, skladovania minerálov a produkcie krviniek. V ľudskom tele sa nachádza približne 206 kostí (všetci ich nemajú rovnaký počet) ktoré sa delia do niekoľkých kategórií:

• Dlhé kosti – napríklad stehenná kosť alebo ramenná kosť. Tieto kosti poskytujú telu oporu a umožňujú pohyb.
• Krátke kosti – kosti zápästia a členkov zaisťujú stabilitu a umožňujú jemné pohyby.
• Ploché kosti – napríklad lopatka alebo kosti lebky. Majú za úlohu chrániť dôležité orgány, ako sú mozog či srdce.
• Nepravidelné kosti – napríklad stavce. Majú rôzne tvary a ich funkcie sa líšia podľa umiestnenia v tele.

Kedy a ako sa kosti vytvárajú?

Kostné tkanivo sa začína vytvárať už v prenatálnom období a proces tvorby kostí, tzv. osifikácia, prebieha až do dospelosti. Najintenzívnejší rast kostí nastáva v detstve a dospievaní, keď sa zaisťuje ich pevnosť a hustota. Významný vplyv na kvalitu kostí v tomto období majú výživa, najmä vápnik s vitamínom D, a fyzická aktivita. Keď dosiahneme vrchol kostnej hmoty, to býva okolo 30. roku života, začína proces, keď kosti postupne strácajú svoju hustotu. Tento proces je prirodzený, ale je možné ho ovplyvniť zdravým životným štýlom.

Kosti sú dôležité aj kvôli imunite

Možno vás prekvapí, že kosti nie sú len pasívnou oporou tela. Okrem mechanickej podpory a ochrany orgánov majú niekoľko ďalších zásadných funkcií:

Krvotvorba: V kostnej dreni, ktorá sa nachádza vo vnútri niektorých kostí, sa tvoria červené a biele krvinky a krvné doštičky. Tento proces je okrem iného kľúčový pre našu obranyschopnosť.

Uloženie minerálov: Kosti sú hlavným skladiskom dôležitých minerálov, ako sú vápnik a fosfor, ktoré sú nutné pre zdravie svalov a nervového systému.

Ochrana: Lebka chráni mozog, rebrá chránia srdce a pľúca, stavce chránia miechu – doslova fungujú ako obranný pancier.

Čo môžete – a máte – urobiť pre svoje kosti?

Aj keď kostnú hmotu najviac ovplyvňuje genetika, veľkú rolu hrá tiež strava, fyzická aktivita a niektoré návyky. S väčšinou z nich môžete začať hneď, keď dočítate tento článok.

1. Dostatok vápnika a vitamínu D. Vápnik je dôležitý stavebný prvok kostí a vitamín D pomáha s jeho vstrebávaním. Podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín prispieva optimálny príjem vápnika a vitamínu D k udržaniu normálneho stavu kostí. Potraviny bohaté na vápnik sú mliečne výrobky, zelená listová zelenina a orechy. Vitamín D získate nielen zo slnka, ale tiež z tučných rýb.
2. Pravidelný pohyb. Fyzická aktivita, najmä tá, ktorá zahŕňa záťaž, ako je chôdza, beh alebo posilňovanie, je zásadná na posilnenie kostí. Cvičenie stimuluje kostné bunky na produkciu nového kostného tkaniva a pomáha udržiavať ich hustotu. A tiež si pohybom udržíme rozumnú váhu, pretože kilá navyše sú pre pohybový aparát zbytočnou záťažou.
3. Fajčenie a alkohol. Obmedzte fajčenie a nadmernú konzumáciu alkoholu. Oboje totiž narušuje rovnováhu medzi tvorbou a odbúravaním kostného tkaniva, čo môže viesť k negatívnemu vplyvu na kostnú hmotu.
4. Kolagén nie je len na kĺby. Okrem vápnika a vitamínu D môže hrať dôležitú rolu tiež kolagén, ktorý je súčasťou spojivových tkanív v kostiach. Natívny kolagén typu II je prirodzenou súčasťou kĺbovej chrupky a jeho dostatok môže prispieť k dlhodobému zdraviu pohybového aparátu.