Generácie porovnávať nemožno. Alebo áno?

V roku 2024 sa môže v jeden okamih stretnúť prababička, ktorá zažila vojnu a prala na valche, babička, ktorá vyrástla v najhlbšej totalite, jej dcéra už asi zakúsila porevolučnú slobodu a vnučka, pre ktorú bude život plný umelej inteligencie a robotov. V mnohých otázkach máme prirodzene tendenciu porovnávať súčasnosť s minulosťou. Dokážeme si ale udržať nadhľad a kritické myslenie? Alebo za nás necháme hovoriť dojmy a emócie? Je vôbec reálne porovnávať vývoj dieťaťa, keď už nemožno simulovať aspekty predchádzajúcej doby? 

Náš osobný názor vždy bude o vlastných preferenciách. Poďme sa ale pozrieť na to, čo hovoria dáta. Bývali deti múdrejšie, keď neexistovali mobily? Ak už teraz cítite, že to možno doma s deťmi pri obrazovkách preháňate, počkajte si na koniec tohto článku. Je tam pár šikovných tipov, ako čas online obmedziť.

Zo štatistík vyplýva, že s každou novou generáciou sa znižujú niektoré intelektuálne vlastnosti. V priamej úmere s rozvojom technológií.

Dieťa totiž nie je malý dospelý – uvažuje inak

Aby sme pochopili negatívny vplyv telefónov na detský mozog, je potrebné vedieť, že dieťa má iné schopnosti než dospelý.

1. Informáciám na internete verí, kritickému mysleniu je potrebné sa naučiť.
2. Nedokáže odlíšiť virtuálny svet od reality.
3. Tým, že dieťa čerpá kusé informácie z online prostredia, je obmedzená aj schopnosť jeho vyjadrovania.
4. Nedostáva schopnosť nudiť sa – čo je veľmi dôležité na podporu vlastnej vynaliezavosti a prejavenia iniciatívy.

V minulosti neboli deti vystavené ani jednému z toho. Učili sa poznávať svet a získavali nové informácie úplne inak – najmä osobným kontaktom, ktorý dnes všetkým kriticky chýba. Ich mozog bol zamestnaný odlišným spôsobom – má totiž rôzne centrá, ktoré sú špecializované na niečo iné. Ak si dieťa môže pohladkať živého psa, zapoja sa úplne iné štruktúry mozgu, než keď vidí tú najúžasnejšiu rozprávku plnú šteniatok. Už o pár riadkov nižšie sa dozviete tip na knižku, ktorá vám o tom povie viac.

Koľko času pri obrazovke je teda pre deti ok?

Podľa informácií Českej pediatrickej spoločnosti, ktorá vydala súhrn odporúčaní a brala do úvahy aj postoje z iných štátov a mnoho výskumov a štatistík vyplýva, že:

• Deti do dvoch rokov by sa nemali stretávať s mobilom, tabletom, televízorom a ani počítačom vôbec.
• Deti od 2 do 5 rokov maximálne hodinu denne, ale čím menej, tým lepšie.
• Deti od 6 do 10 rokov majú obvykle veľký problém so zákazmi a preto skôr než obmedzeniu času pri obrazovke venujme energiu tomu, aby sme v pokoji vysvetľovali negatívny prínos a aby sme dieťa samotné podnietili regulovať tento čas.
• Od 11 rokov veku platí to isté, ako pri prechádzajúcom. Zmena komunikácie im pomôže pochopiť, prečo je to dôležité. 

Ďalší problém obrazoviek: modré svetlo

Zlý dopad obrazoviek na deti i dospelých má viac dôvodov. Keď pominieme obsah toho, čo sledujeme, je tu ešte aj forma. Obrazovky na nás žiaria tzv. modrým svetlom. Možno ste počuli o tom, aké ničivé je pre prírodu a určite ste v noci videli svetlejšiu oblohu nad mestami, pretože tam vlastne nikdy nie je absolútna tma. Ako ľudský druh ale nie sme evolučne pripravení na to, aby bol takpovediac stále deň. Náš cirkadiálny rytmus sa odvíja od základného vzorca deň – bdenie, činnosť a noc – spánok, regenerácia. Ale tým, že sme vystavení svetlu či už od obrazoviek, alebo verejného osvetlenia v noci, tento rozdiel stierame a naše telo nemôže fungovať tak, ako je naprogramované. Možno, že si na vplyv modrého svetla raz zvykneme – ale potrvá to možno milión rokov. 

Výsledkom pôsobenia modrého svetla počas času, keď je telo pripravené na odpočinok, sú poruchy spánku a to má dopad na mnoho procesov v našom organizme, takže vlastne aj na imunitu, schopnosť učenia, psychiku, atď. 

Tip: ak vás zaujíma táto téma viac, skúste si prečítať knihu Svietiace deti od Nicholasa Kardarasa. Okrem iného sa tu dozviete, že nadmerné používanie moderných technológií môže detský mozog poškodiť rovnako, ako napríklad drogy.

Vývoj v detstve určuje to, akí schopní budeme v dospelosti. Uvedené na príklade to znamená, že ak bude dieťa od mala pravidelne sledovať obrazovky, znamená to poruchy sústredenia, neschopnosť adaptovať sa alebo problémy s plnením úloh v dospelosti. 

V článku zaznelo mnoho vecí, ktoré sa týkajú snáď každého z nás. Možno máte pocit, že keď máte inteligentný telefón a už ste ho deťom požičali, ste odsúdení na problémy. Berte však, prosím, do úvahy, že vplyv obrazoviek je len jedným dielikom skladačky nášho života.



Bude fajn, keď si niektoré informácie vezmete k srdcu, a už kvôli sebe možno čas na sociálnych sieťach obmedzíte. Alebo deťom namiesto rozprávky na Youtube prečítajte knižku. Nikto ale nie je stopercentný a ak vám čas od času obrazovka zachráni duševný pokoj, nie je dôvod mať prehnané výčitky. 

Pokúste sa o zmenu po malých krokoch:

• Ak už sú deti na obrazovky zvyknuté, postupne znižujte ich čas pri nich.
• Ako prvé zrušte ich sledovanie večer, keď má modré žiarenie najhorší dopad.
• Nepoužívajte ich ako kulisu. Pre mozog odvádzajú pozornosť od hlavnej činnosti, ktorú robíte.
• Keď je to nevyhnutné, zvoľte slabý, alebo žiadny zvuk a video s čo najmenej efektami – čím viac farieb, rýchlosti a zmien zvukov, tým väčšia záťaž pre mozog.
• Dajte si rodinnú výzvu a na týždeň odneste televízor preč. Alebo súťažte o ceny v tom, kto sa bez mobilu či počítača zaobíde dlhšie.

Majú teda moderné technológie aj pozitíva?

Mohlo by sa zdať, že nie. Stále ale musíme vnímať aj to, že pokrok je pokrok a aj keď je plný negatív, ponúka aj obrovské množstvo informácií. Môžeme sa ich dozvedieť viac a bude to jednoduchšie. Môžeme častejšie komunikovať. Musíme len dobre vedieť správne s nimi zaobchádzať a hlavne to naučiť deti. Aj keby bolo pekné, aby sa v škole stále písalo kriedou a referáty sa písali vďaka encyklopédii z knižnice, nebuďme včerajší – pre naše deti a vnukov budú obrazovky súčasťou života navždy. Našou jedinou možnosťou je preto vedieť ich ovládať vo svoj prospech a nedovoliť im, aby nás ničili. Chce to sebadisciplínu, odhodlanie a vytrvalosť. 

Zdroje:

https://www.pediatriepropraxi.cz/pdfs/ped/2019/01/04.pdf

https://www.dovychovat.cz/

Svítící děti, Nicholas Kardaras