Ako sa Mensa Slovensko snaží podporovať rozvoj inteligencie vo svojej komunite?

Mensa by mala plniť dve základné úlohy. Celoživotnú vzdelávaciu a potom aj socializačnú. Mnohí ľudia s vyšším IQ majú problém s komunikáciou či hľadaním si priateľov, s ktorými by si rozumeli. A tým, že fungujeme celosvetovo, môžeme si nájsť spoločnosť podľa svojich záujmov kdekoľvek na svete.

Môžete spomenúť nejaké významné iniciatívy alebo programy, na ktoré je Mensa Slovensko obzvlášť hrdá? Akým spôsobom sa Mensa Slovensko zapája do širšej komunity a propaguje povedomie o inteligencii?

Organizujeme vzdelávacie aktivity, ktoré sú aj pre verejnosť. Pripravujeme pravidelné prednášky naživo aj online. Sú tam ľudia rôzneho vzdelania, záujmov či veku. Tak aj prednášky pripravujeme úplne na všetky témy a pozývame si špičkových odborníkov zo všetkých oblastí, či už vedy, alebo spoločenského života. Pre školy robíme IQ olympiády, tábory pre deti. Robili sme prezentácie na Vedeckom veľtrhu. Pred letnými prázdninami sme aj vďaka spoločnosti Naturamed pripravili Staromestskú šifrovačku v Bratislave pre žiakov základných škôl, kde sa deti pomocou lúštenia šifier učili aj menej známu históriu svojho mesta.

Obzvlášť sme hrdí aj na to, že sa nám podarili pripraviť európske stretnutia mensanov, kde prišli mensania z celého sveta do Bratislavy, s veľmi bohatým a reprezentačným programom.

Ako Mensa Slovensko prispieva k osobnému a profesionálnemu rozvoju svojich členov?

Už spomínanými vzdelávacími aktivitami. Či stretnutiami, exkurziami na rôzne zaujímavé pracoviská. Celosvetovo existujú nadácie Mensy, ktoré prispievajú svojim členov na ich vedeckú činnosť. Aj naďalej by mala Mensa a jej členovia pomáhať vo vzdelávacích aktivitách pre verejnosť, čo platí aj opačne. Vždy uvítame pomoc, či už od jednotlivcov, alebo organizácií na napĺňanie hlavného poslania Mensy. A to je rozvoj, či už členov, alebo nečlenov bez ohľadu na výšku IQ.

Aké sú najväčšie výzvy, s ktorými sa Mensa Slovensko stretáva pri plnení svojej misie? Aké sú najčastejšie omyly alebo mýty, s ktorými sa Mensa Slovensko stretáva pri vysvetľovaní svojej misie verejnosti?

Existujú rôzne mýty o vysoko inteligentných ľuďoch. Mnohí si pod týmto pojmom predstavujú strapatého vedca zavretého niekde v laboratóriu. Ale inteligencia má mnoho rôznorodých tvárí. Typický mensan neexistuje, môže byť introvert, extrovert, technicky či vedecky, ale aj humanitne či umelecky vzdelaný, a mať rôzne profesie. V Mense sa traduje vtip, že riadiť mensanov je ako riadiť „kŕdeľ“ mačiek. Správne by sme však všetci mali spolupracovať za okrúhlym stolom, aj s verejnosťou. Veď aj názov Mensa je z latinského slova, ktoré znamená stôl. A tak ďalší mýtus je, že je to nejaká elitárska organizácia. Žiaľ, nájdu sa aj medzi členmi ľudia, ktorých ego prevyšuje a ktorí myslia si, že urobiť nejaký IQ test je „vrchol pyramídy“. Skutočne inteligentný človek má však nadhľad a „vie, že nič nevie“ a celý život na sebe pracuje, pomáha ostatným. Štatisticky majú IQ 130+ 2 percentá populácie, čo je na Slovensku vyše 100 tisíc ľudí. V Mense Slovensko je momentálne okolo 800 členov, v celosvetovej vyše 160 tisíc. Takže väčšina ľudí s takýmto IQ ani v Mense nie je, buď na to nemajú čas, nepotrebujú sa združovať, alebo o nej nevedia. Priemerné IQ je 90 – 110, takže už 115 je nadpriemerné. Existuje sci-fi komédia Idiocracy o tom, že o 500 rokov sa zobudil hybernovaný človek, ktorý mal presne IQ 100, do spoločnosti, ktorá bola totálne zdegenerovaná, a zachránil ju, pretože vedel všetko potrebné.

Aj do Mensy chodia mnohokrát ľudia s veľmi vysokým IQ, ktorí sa však nevedia zaradiť do spoločnosti. Hľadajú v nej útočisko.

Ako Mensa Slovensko pristupuje k testovaniu IQ a akú úlohu hrajú tieto testy v rámci organizácie?

Do Mensy sa dá vstúpiť len testovaním IQ, v poslednom čase však naše testovania využívajú aj študenti stredných škôl, ktorým vysoký výsledok pomáha v prihláškach na niektoré vysoké školy, ale len technického smeru, ako je IT a pod.

A to je ďalší mýtus, že do Mensy chodia len „ítečkári“, matematici a pod. Paradoxne mnohí technicky zameraní ľudia sú veľmi „úzkoprso zameraní“ a moje vlastné skúsenosti mi ukazujú, že častokrát majú väčší nadhľad práve humanitne vzdelaní ľudia. Samotné IQ je dobrá základňa, ale aby bol človek úspešný, potrebuje aj iné talenty či povahové vlastnosti a v neposlednom rade aj empatiu či EQ.

Môžete opísať niektoré spôsoby, ako Mensa Slovensko spolupracuje so vzdelávacími inštitúciami alebo inými organizáciami?

Spolupracujeme z rôznym školami, či už pri testovaniach, alebo chodíme robiť rôzne prednášky. Podobne na činnosť získavame granty z rôznych nadácií, alebo nás podporia rôzne firmy, ktoré podporujú vzdelávacie aktivity alebo akcie pre deti.

Ako organizácia reaguje na technologický pokrok a digitalizáciu v oblasti vzdelávania a rozvoja inteligencie?

Hovorí sa, že obuvníkove deti chodia bosé, takže nie vždy máme čas a peniaze na svoje nové stránky. Ale máme medzi členmi veľa ítečkárov. Aj svetového odborníka na umelú inteligenciu, ktorý zostrojil už niekoľko robotov, doktora Andreja Lúčneho, ktorý pre nás a verejnosť robí často prednášky, ktoré vysielame aj online, a robíme záznamy. Technologický pokrok je veľmi dôležitý, ale v tom teraz vo vzdelávaní nevidím problém. Naopak problémom je, že ľudia čoraz menej čítajú klasické knihy, a keď deti nečítajú a používajú len technologické zariadenia, nerozvíjajú sa im určité centrá mozgu. Na rozvíjanie kognitívnych schopností sú potrebné aj fyzické a socializačné aktivity, nielen sedenie za počítačom. Vďaka pretlaku informácii na internete sa paradoxne ťažšie učí kritické myslenie, lebo deti aj dospelí ľahšie uveria nezmyslom na rôznych stránkach. Takže aj to je našou veľkou výzvou.

Učiť sa a učiť používať aj vlastný rozum.

Hana Dojčanová

Mensa Slovensko