Generalizovaná úzkostná porucha

Generalizovaná úzkostná porucha je charakterizovaná ako nadmerné a neustále obavy, ktoré je ťažké kontrolovať, spôsobujú výrazné utrpenie a zhoršujú kvalitu života. Pre diagnózu je rozhodujúce, aby sa tieto obavy vyskytovali viac ako polovicu dní za posledných 6 mesiacov. Generalizovanú úzkostnú poruchu často sprevádzajú ďalšie psychické príznaky úzkosti, ako je podráždenosť, neschopnosť odpočívať a poruchy koncentrácie. U mnohých pacientov sa pozorujú aj somatické prejavy úzkosti, ako je nadmerná únava, poruchy spánku a všeobecne zvýšené svalové napätie, ktoré často vedie k bolestiam pohybového aparátu. Úzkostné poruchy sa spájajú aj s ochoreniami kardiovaskulárneho systému vrátane koronárneho syndrómu. V súvislosti s hyperaktivitou sympatického vegetatívneho systému nachádzame u pacientov často hypertenziu a zvýšenú tepovú frekvenciu. U jedincov so silnou úzkosťou bol tiež zaznamenaný vyšší výskyt fatálnych a nefatálnych koronárnych príhod. 

Celoživotná prevalencia úzkostných porúch v európskej populácii je 4,3-5,9 % a je častejšia u žien ako u mužov. Generalizovaná úzkostná porucha sa považuje za chronické ochorenie s kolísajúcou intenzitou príznakov. Typický je postupný nástup poruchy, genetické predispozičné faktory a nepriaznivé životné situácie. Na patofyziologickej úrovni sme zistili zmenenú reakciu na neurotransmitery a abnormálny metabolizmus glukózy v oblastiach mozgu spojených s pocitom strachu. 

Prvou líniou liečby je psychoterapia - v ideálnom prípade kognitívno-behaviorálna terapia, ktorá sa pri závažnejších príznakoch kombinuje s nastavením antidepresívnej liečby (SSRI a SNRI ako prvá voľba). Podľa epidemiologických štúdií sa odhaduje, že 30-43 % pacientov, ktorí sa liečia na úzkosť v primárnej starostlivosti u všeobecného lekára, používa ako súčasť liečby výživové doplnky. 

V malých klinických štúdiách sa preukázal účinok omega-3 mastných kyselín na zníženie pocitu úzkosti. Neboli však testované priamo u pacientov s diagnózou generalizovanej úzkostnej poruchy. V metaanalýzach boli výsledky získané na veľkom počte probandov v rozsahu tisícov až desaťtisícov veľmi nekonzistentné. V niektorých analýzach došlo k významnému zníženiu príznakov úzkosti, zatiaľ čo v iných bol účinok malý alebo žiadny. Potenciálny terapeutický účinok omega-3 mastných kyselín spočíva v ochrane neurotransmiterov pred pôsobením glukokortikoidov, ktoré sa uvoľňujú počas stresových reakcií. 

Depresia

Depresívna porucha je psychiatrická porucha charakterizovaná zníženou až vyhasnutou schopnosťou prežívať emócie, zlou náladou a patologickým smútkom; postihnutý pacient je pasívny, často prežíva absolútnu beznádej. Depresiu sprevádzajú ďalšie psychické a somatické príznaky: pocity deprivácie, strach z budúcnosti, katastrofické myslenie, pocity menejcennosti, únava a vyčerpanie, nezáujem, poruchy koncentrácie a učenia a poruchy spánku. Často pozorujeme aj spomalenie motoriky a pokles celkovej aktivity, zníženie príjmu potravy. U niektorých pacientov s ťažkou depresiou sa môžu vyskytnúť aj fenomény bludov. V extrémnych prípadoch môže depresívna porucha vyústiť až do pokusu o samovraždu. Na stanovenie diagnózy depresie musia tieto ťažkosti trvať aspoň 14 dní. Depresívna porucha má vysokú celoživotnú prevalenciu až 12 %. 

Depresia môže byť unipolárna, vtedy sa vyskytuje ako samostatná porucha, alebo bipolárna ako súčasť bipolárnej afektívnej poruchy, pri ktorej sa depresívne epizódy striedajú s manickými fázami. Ochorenie sa častejšie vyskytuje u žien, pričom priemerný vek prvého prejavu unipolárnej depresie je približne 29 rokov, v prípade bipolárnej depresie dokonca skôr. Predpokladá sa, že na vznik a priebeh ochorenia majú vplyv genetické faktory. Depresia, podobne ako úzkostné poruchy, sa často spája s vyšším rizikom kardiovaskulárnych ochorení v dôsledku nerovnováhy autonómneho nervového systému v prospech sympatického nervového systému. 

Pri liečbe depresie používame psychoterapiu a farmakoterapiu, ideálne v kombinácii. U pacientov s miernymi a stredne ťažkými depresívnymi epizódami môžu byť niektoré psychoterapeutické prístupy rovnako účinné ako farmakoterapia. Kognitívno-behaviorálne, interpersonálne a krátke dynamické psychoterapie majú dôkazy o účinnosti. Pri stredne ťažkých až ťažkých formách depresie by mali byť základnou súčasťou liečby antidepresíva (SSRI sú prvou voľbou). 

Pacienti s depresiou často kombinujú štandardnú liečbu s prírodnými prostriedkami a doplnkami stravy, podľa niektorých štúdií až v 50 % prípadov. Omega-3 mastné kyseliny patria medzi často používané doplnky a boli testované v mnohých štúdiách. Najčastejšie sa omega-3 testovali u pacientov s novozavedenou liečbou depresie ako látka, ktorá by mohla urýchliť nástup účinku antidepresív. Prínos nie je úplne jasný, pretože výsledky rôznych metaanalýz sú rozporuplné. Vo všeobecnosti sa zdá, že omega-3 môžu mať pozitívny účinok skôr u pacientov so stredne ťažkou depresiou ako u pacientov s miernou symptomatológiou. Vplyv omega-3 na rýchlejší nástup účinku liečby bol pozorovaný skôr u pacientov bez iných významných komorbidít. Kyselina eikosapentaenová (EPA) sa zdá byť v rámci tohto účinku kľúčovou zložkou omega-3 mastných kyselín. Vzhľadom na častý súbeh depresie a kardiovaskulárnych ochorení môžu pacienti užívajúci omega-3 tiež profitovať z kardioprotektívnych účinkov tejto doplnkovej liečby. 

 

MUDr. Pavla Kochová

 

Zdroje: 

KITZLEROVÁ, Eva a Martin ANDERS. Česká a slovenská psychiatrie: DEPRESE A KARDIOVASKULÁRNÍ CHOROBY – SPOLEČNÝ PRŮNIK NA ROVINĚ PSYCHOSOCIÁLNÍ A BEHAVIORÁLNÍ [online]. 2010 [cit. 2021-8-31]. Dostupné na: http://www.cspsychiatr.cz/detail.php?stat=22
LAŇKOVÁ, Jaroslava a Jiří RABOCH. Doporučené diagnostické a terapeutické postupy pro všeobecné praktické lékaře: Deprese [online]. 2013, 5–14 [cit. 2021-8-31]. Dostupné na: https://www.svl.cz/files/files/Doporucene-postupy-od-2013/Deprese_2013.pdf
    
WikiSkripta: Deprese [online]. 18. 6. 2019. MEFANET [cit. 2021-8-31]. ISSN 1804-6517. Dostupné na: https://www.wikiskripta.eu/w/Deprese

KESSLER RC, SOUKUP J, DAVIS RB, et al. The use of comlementary and alternative therapies to treat anxiety and depression in the United States. Am J Psychiatry 2001; 158:289
GUU TW, MISCHOULON D, SARRIS J, et al. Inetrnational Society for Nutritional Psychiatry Research Practice Guidelines for Omega-3 Fatty Acids in the Treatment of Major Depressive Disorder. Psychoter Psychosom 2019; 88:263

HALLAHAN B, RYAN T, HIBBELN JR, et al. Efficacy of omega-3 highly unsaturated fatty acids in the treatment of depression. Br J Psychiatry 2016; 209:192

SU KP, TSENG PT, LIN PY, et al. Association of Use Omega-3 Polyunsaturated Fatty Acids With Changes in Severity of Anxiety Symptoms: A Systematic Review and Meta-analysis. JAMA Netw Open 2018; 1:e182327