Vápnik viazaný v hydroxyapatite tvorí anorganickú zložku kosti, ktorá zaisťuje pevnosť. Naopak organická zložka kosti (obsahujúci okrem iného aj kolagénne vlákna) potom podmieňuje pružnosť kostí.
Voľný vápnik sa vyskytuje v krvnej plazme a vo všetkých bunkách tela. Má nevyhnutné funkciu pri priebehu svalovej kontrakcie – a to vo svale kostrovom, hladkom aj srdcovom. Podieľa sa na prenose vzruchu v nervovom vlákne.

Pôsobí ako katalyzátor mnohých zásadných biochemických reakcií na úrovni bunky aj hormonálnych regulácií organizmu. Kalcium hrá dôležitú úlohu pri delení buniek aj v procese zrážania krvi.
Vzhľadom na všetky tieto funkcie musí byť hladina voľného vápnika prísne regulovaná. Na homeostáze kalcia sa podieľa mnoho hormónov – parathormón z prištítnych teliesok, kalcitonín zo štítnej žľazy a vitamíny D a K.

ZDROJE A VSTREBÁVANIE VÁPNIKA

Vápnik získavame najmä z mliečnych výrobkov a minerálnych vôd. Z rastlinných potravín sú zdrojom vápnika orechy a semená, karfiol, listová zelenina (bližšie pozri tabuľku). Vstrebávanie z rastlinných zdrojov je však limitované, pretože v niektorých potravinách rastlinného pôvodu je vápnik viazaný v zlúčeninách, z ktorých nemôže byť uvoľnený a následne resorbovaný. Naopak, vápnik z minerálnych vôd sa vstrebáva lepšie, obsah vápnika však závisí od konkrétneho prírodného zdroja. Vstrebávanie vápnika prebieha v čreve, k správnej resorpcii je nevyhnutný vitamín D a regulačné hormóny. Schopnosť vstrebať kalcium sa s narastajúcim vekom znižuje.

NEDOSTATOK VÁPNIKA

Pre fungovanie na úrovni bunky a regulačných dejov je dôležitá hladina voľného ionizovaného vápnika. Pokiaľ dôjde k jej poklesu, telo reaguje uvoľňovaním kalcia z kostí. Prejavom akútneho poklesu hladiny voľného vápnika sú svalové kŕče a zvýšená nervovo-svalová dráždivosť. Tieto ťažkosti sú málo časté, bývajú spôsobené závažnejšou poruchou regulačných hormónov – typicky pri poškodení prištítnych teliesok v rámci ochorenia či operácie štítnej žľazy.

Najčastejším dôsledkom chronického nedostatku vápnika je zníženie kostnej hmoty – podľa miery poklesu potom hovoríme o osteopénii, pri vyššom stupni potom o osteoporóze. Klesá pevnosť kostí, ktoré sa stávajú krehkými, náchylnými na zlomeniny už pri pôsobení malej sily. Na diagnostiku slúži špecifické röntgenové vyšetrenie nazývané denzitometria. Pri tomto vyšetrení sa zobrazujú miesta skeletu, kde k odvápneniu dochádza preferenčne – krčok stehennej kosti, bedrové stavce, distálne predlaktie.

NADBYTOK VÁPNIKA

Nadbytočný vápnik sa vylučuje obličkami, kapacita tohto eliminačného systému je však obmedzená. Medzi prejavy hyperkalciémie patrí zápcha, nadúvanie, zvýšené močenie, tvorba močových kameňov, urýchlenie aterosklerózy, slabosť a bolesti svalov, vzácnejšie napríklad poruchy srdcového rytmu a žalúdočné vredy.

DENNÝ ODPORÚČANÝ PRÍJEM VÁPNIKA

Podľa oficiálnych odporúčaní je denný príjem vápnika závislý od veku a pohlavia. U žien je denný odporúčaný príjem 1000 mg do 50 rokov, potom sa navyšuje na 1200 mg. Pre mužov platia rovnaké dávky, navýšenie je odporúčané až od 70. roku. Pestrá racionálna strava s dostatkom mliečnych výrobkov pokryje minimálne 50 % potrebného vápnika. Suplementácia vápnika u osôb s vyváženou stravou sa potom odporúča v množstve nie vyššom ako 500 – 600 mg denne. Problematickým je dostatočný prísun vápnika u osôb s intoleranciou mliečnych výrobkov alebo vegánov, pri ktorých by mala byť suplementácia vyššia.

Vysoké dávky vápnika potom musí byť indikované lekárom v rámci terapie konkrétnych chorôb, pretože môžu viesť k predávkovaniu s príslušnými vedľajšími účinkami.

Tabuľka – Priemerný obsah vápnika vo vybraných potravinách

Potravina (100g)     Obsah vápnika (mg)
Mlieko polotučné     124
Tvaroh tučný     105
Kyslá smotana     110
Jogurt 3,5 % tuku    178
Eidam 30 % tuku v suš.     952
Syr Lučina     73
Ementál     1 180
Parmezán     1 290
Mak     1 360
Sója     260
Kapusta     150
Mandle    250
Tofu    128

MUDr. Pavla Trulíková, rehabilitačný lekár

MUDr. Marcel Koch, interný lekár

Zdroje:
KASPER, Heinrich. Výživa v medicíně a dietetika. 11. vydání. Grada, 2015. ISBN 978-80-247-4533-6.
RAŠKOVÁ, Mária, MUDr. Ph.D. Kalcium: kostní a kardiovaskulární účinky. Medicína pro praxi [online]. 23.9.2013, , 1-4 [cit. 2020-11-15]. Dostupné z: https://www.medicinapropraxi.cz/pdfs/med/2013/10/07.pdf
Calcium and calcium supplements: Achieving the right balance. Mayo Clinic [online]. 14.11.2020 [cit. 2020-11-15]. Dostupné z: https://www.mayoclinic.org/healthy-lifestyle/nutrition-and-healthy-eating/in-depth/calcium-supplements/art-20047097
Nutridatabáze.cz: Potraviny, které obsahují vybraný nutrient - vápník. Ústav zemědělské ekonomiky a informací [online]. [cit. 2020-11-18]. Dostupné z: https://www.nutridatabaze.cz/vyhledavani-potravin/podle-nutrientu/?id=34
Sýry ve výživě. Bezpečnost potravin A-Z: Informační centrum bezpečnosti potravin, Ministerstvo zemědělství [online]. [cit. 2020-11-18]. Dostupné z: https://www.bezpecnostpotravin.cz/az/termin/92087.aspx
Calcium: Empfohlene Zufuhr. Deutsche Gesellschaft Für Ernährung: Informační centrum bezpečnosti potravin, Ministerstvo zemědělství [online]. [cit. 2020-11-18]. Dostupné z: https://www.dge.de/wissenschaft/referenzwerte/calcium/?L=0