Epidemiológia zaoberajúca sa vzťahom medzi paradajkovými fytochemikáliami a rizikom rakoviny prostaty v prípade štúdií vykonávaných u ľudí nemôže odhaliť všetky súvislosti. Skúmanie hypotéz týkajúcich sa zložiek stravy v presne kontrolovaných experimentálnych podmienkach umožňujú laboratórne zvieracie modely. Práve tie nám podľa článku publikovaného v odbornom časopise The Journal of Nutrition pomôžu pochopiť vzťah stravy a rizika rakoviny. Uvedený prehľad publikovaných štúdií na zvieracích modeloch, ktoré skúmali vplyv paradajok a lykopénu na preklinické modely karcinogenézy a tumorigenézy prostaty, potvrdil protirakovinné účinky lykopénu. Zo štúdií okrem iného vyplýva, že sila účinku môže závisieť od dávky a trvania konzumácie a špecifických karcinogénnych procesov. Všeobecne sa dá pritom povedať, že účinnosť trvalej a včasnej intervencie je vyššia. Autori zároveň dospeli k názoru, že lykopén nemusí byť jedinou protirakovinovou bioaktívnou zlúčeninou obsiahnutou v paradajkách. Je to ale každopádne práve lykopén, pri ktorom bolo preukázané zlepšenie medzinárodného skóre prostatických symptómov (IPSS) u pacientov s benígnou hyperplaziou prostaty a chronickou prostatitídou.

 

Lykopén patrí do skupiny karotenoidov a vyskytuje sa prirodzene v ovocí a zelenine. V porovnaní s ostatnými karotenoidmi boli pritom pri lykopéne preukázané vyššie antioxidačné účinky. Vzhľadom na nestabilitu lykopénu na vzduchu a vo vode sa lykopén v súčasnosti získava extrakciou z paradajok, chemickou syntézou a mikrobiálnou fermentáciou.

 

Zdroje:

https://academic.oup.com/jn/article/152/6/1381/6547756

https://www.mdpi.com/2072-6643/14/4/859/htm