Mastné kyseliny sa podľa počtu dvojitých väzieb delia na nasýtené – SAFA (Saturated Fatty Acids) a nenasýtené, ktoré majú jednu alebo viac dvojitých väzieb. Tie, ktoré majú jednu dvojitú väzbu, označujeme ako mononenasýtené – MUFA (monounsaturated fatty acids) a sú hojne obsiahnuté napríklad v repkovom či arašidovom oleji. Tie, ktoré majú dvojitých väzby viac, nazývame polynenasýtené – PUFA (polyunsaturated fatty acids). Tie sú pre ľudský organizmus esenciálne, telo si ich teda nevie vytvoriť samo, a preto ich musíme prijímať potravou.

Polynenasýtené mastné kyseliny ďalej delíme na omega-3 a omega-6 mastné kyseliny, ktoré by sme mali ideálne prijímať v pomere 1: 3. Omega-6 mastné kyseliny sú obsiahnuté najmä v slnečnicovom a sójovom oleji a celom rade priemyselne upravených potravín. Preto trpíme ich nadbytkom, ktorý pri súčasnom nedostatku omega-3 mastných kyselín v strave, pôsobí zápalovo a negatívne ovplyvňuje rad metabolických pochodov a orgánov.

Omega-3 mastné kyseliny, z ktorých najdôležitejšia je kyselina eikosapentaenová, ďalej EPA, a kyselina dokosahexaenová, ďalej DHA, sú pre ľudské telo a jeho vývoj nenahraditeľné. Ich zdrojom sú tučné morské ryby (sardinky, makrela, tuniak, pstruh), ktoré by mali byť deťmi konzumované 2 – 3x týždenne, aby malo dieťa dostatočné množstvo omega-3 mastných kyselín pre jeho rast a správny vývoj.

Omega-3 mastné kyseliny v tele 

DHA je prirodzenou súčasťou série orgánov a hrá významnú úlohu pri vývoji nervovej sústavy a sietnice plodu. Jej dostatok je tak pre deti potrebný už v období prenatálneho vývoja. EPA a DHA majú silnú protizápalovú aktivitu. V organizme výrazne znižujú riziko vzniku srdcových a nádorových ochorení. Významnú úlohu majú tiež v prevencii cukrovky II. typu a degeneratívnych ochorení mozgu.

Vplyv na CNS 

Približne 60% mozgového tkaniva je tvoreného tukmi, z toho 22 % DHA, ktorá je dôležitá pre syntézu fosfolipidov. EPA aj DHA majú účasť na procese pamäti a zlepšujú neurologický vývoj dieťaťa. Tiež bola nájdená súvislosť medzi nižšími hladinami DHA a EPA v plazme a erytrocytoch s ochoreniami ako sú ADHD, dyslexia alebo dyspraxia. V štúdiách potom boli detským pacientom s ADHD podávané výživové doplnky obsahujúce DHA a ukázalo sa signifikantné zmiernenie ťažkostí.

Vplyv na kardiovaskulárny systém 

Omega-3 mastné kyseliny zlepšujú reologické vlastnosti krvi, pôsobia antiarytmicky, antitromboticky, protizápalovo a spomaľujú rast aterosklerotických plátov v cievach. DHA tiež znižuje systolický tlak. U detí je diéta obohatená o omega-3 mastné kyseliny prevenciou esenciálnej hypertenzie. 

Vplyv na ďalšie orgány 

DHA sa vo vysokej koncentrácii nachádza v bunkách sietnice. Pri jej nedostatku sa rozvíja šeroslepota. U detí, ktoré od raného detstva užívali omega-3 mastné kyseliny, a ich matky ich užívali už v tehotenstve, je nižšie riziko vzniku astmy.

Vplyv na metabolizmus 

Podávanie omega 3 mastných kyselín vedie k zlepšeniu stavu glukózovej tolerancie, zlepšeniu inzulínovej rezistencie, poklesu lipidémie a zvýšeniu aktívnej telesnej hmoty. Obzvlášť potom DHA má protizápalový účinok a jej dlhodobé podávanie vedie k zlepšeniu imunitného systému, a to aj u zdravých detí. Celkovo dochádza k skráteniu doby trvania zápalových procesov a infekcií.

V rámci štúdií, ktoré sa zaoberajú vplyvom omega-3 mastných kyselín na vývoj dojčaťa, sa porovnávali skupiny detí dojčených, detí kŕmených umelou výživou neobsahujúce DHA a AA (kyselina arachidonová) a detí kŕmených výživou obohatenou o polynenasýtené mastné kyseliny. V polovici týchto štúdií sa zistil priaznivý účinok na zrakové, mentálne a psychomotorické funkcie dieťaťa.

Iné štúdie ukazujú, že novorodenci, ktorí dostávali formule obohatené o omega-3 mastné kyseliny, vykazovali vynikajúcu kooperáciu očí a horných končatín a vo vyššom veku sa lepšie sústredili a mali vyššie IQ, než novorodenci kŕmení bežnými formulami.

Odporúčané denné dávky omega-3 mastných kyselín u detí: 

0 – 12 mesiacov: 500 mg / deň 
1 – 3 roky: 700 mg / deň 
4 – 8 rokov: 900 mg / deň 
9 – 13 rokov (chlapci): 1,2 g / deň, 9 – 13 rokov (dievčatá): 1,0 g / deň
14 – 18 rokov (chlapci): 1,6 g / deň, 14 – 18 rokov (dievčatá): 1,1 g / deň
  
MUDr. Anna-Marie Ďugová, pediater
  

Zdroje:
VYHNÁNKOVÁ, Ludmila, Význam PUFA OMEGA-3 pro děti, Pediatrie pro praxi, 2010; 11(5) [cit. 2020-12-18]. Dostupné z: https://www.pediatriepropraxi.cz/pdfs/ped/2010/05/14.pdf  
GANONG, William F. Přehled lékařské fyziologie, 20. vydání, Galén, 2005. ISBN 8072623117. 
AGOSTONI, Carlo a col., Scientific Opinion on the Tolerable Upper Intake Level of eicosapentaenoic acid (EPA), docosahexaenoic acid (DHA) and docosapentaenoic acid (DPA), EFSA Journal, 2012;10(7):281, [cit. 2020-12-18]. Dostupné z https://efsa.onlinelibrary.wiley.com/doi/epdf/10.2903/j.efsa.2012.2815  
KUNOVÁ, PUFA, vyzivaspol.cz (online), [cit. 2020-12-18]. Dostupné z: https://www.vyzivaspol.cz/pufa/  
RUPRICH, J. A kol., Děti s vyššími hladinami omega-3 mastných kyselin EPA a DHA v krvi mají menší poškození genetického materiálu (DNK), Státní zdravotnický ústav, 4.6.2020 [cit. 2020-12-18]. Dostupné z: http://www.szu.cz/tema/bezpecnost-potravin/deti-s-vyssimi-hladinami-omega-3-mastnych-kyselin-epa-a-dha  
LEE, Ji-Hyuk, Polyunsaturated Fatty Acids in Children, Pediatric Gastroenterology, Hepatology & Nutrition, 2013 September 16(3):153-161[cit.2020-12-17]. Dostupné z: https://www.researchgate.net/publication/258505162_Polyunsaturated_Fatty_Acids_in_Children 
ABRAMS, Steven, Long-chain polyunsaturated fatty acids (LCPUFA) for preterm and term infants, UpToDate (online), last update 21.1.2020,[cit. 2020-12-18]. Dostupné z: https://www.uptodate.com/contents/long-chain-polyunsaturated-fatty-acids-lcpufa-for-preterm-and-term-infants?search=fatty%20acids%20childre n&source=search_result&selectedTitle=4~150&usage_type=default&display_rank=4