Vitamín D, spolu s vitamínmi A, E a K, patrí medzi vitamíny rozpustné v tukoch, pre ktorých vstrebávanie v čreve je nevyhnutná prítomnosť lipidov v trávenine. Označenie vitamín D zahŕňa skupinu príbuzných chemických látok, najdôležitejší je vitamín D2 (ergokalciferol) a D3 (cholekalciferol). 

Syntéza vitamínu D 

Vitamín D si ľudské telo, na rozdiel od ostatných vitamínov, dokáže v obmedzenej miere syntetizovať samo z derivátu cholesterolu. Táto syntéza prebieha v koži a je pre ňu nevyhnutné UV žiarenie. Pre syntézu vitamínu D je potrebné priame slnečné žiarenie, najmä v letných mesiacoch a z poludňajšieho slnka. Za ideálnych podmienok je táto syntéza schopná pokryť 80 % dennej potreby. V zimných mesiacoch je naopak minimálny. Príjem tohto vitamínu v strave je teda nevyhnutný. Vitamín D potom musí byť v tele ďalej spracovaný v obličkách a pečeni na aktívny metabolit – kalcitriol. 

Zdroje vitamínu D 

Vitamín D2 je rastlinného pôvodu, nachádza sa v hubách (najviac v hubách ázijského pôvodu). Prekurzor vitamínu D2 obsahujú kvasnice, v menšej miere potom kokosový olej a sušené kakao. 

Vitamín D3 je obsiahnutý v živočíšnych potravinách. Najvýznamnejším zdrojom sú ryby, najmä morské, mliečne výrobky a vaječné žĺtky. Musí však ísť o vajcia nosníc z voľného chovu, nosnice chované v halách majú nedostatok slnečného žiarenia a tým pádom ani vitamínu D. 

Nedostatok vitamínu D 

Primárnym problémom je nedostatočná syntéza endogénneho vitamínu D v koži v našej zemepisnej oblasti. Príčinou je jednak už vyššie spomínaný nedostatočný pobyt na slnku, ale aj kvalita kože. Tvorba vitamínu D je nižšia u jedincov so suchou kožou, pretože táto neobsahuje dostatok prekurzora. Syntézu vitamínu D znižuje tiež vyššie množstvo melanínu v koži – u osôb s tmavšou opálenou kožou teda môžeme očakávať menšiu novotvorbu. Aj používanie krémov s ochranou proti UV žiareniu limituje syntézu vitamínu D. 

Ku karencii vitamínu D môže dochádzať aj u osôb s ochorením obličiek a pečene, pretože je narušená premena na aktívny kalcitriol. 

Ďalšou príčinou nedostatku vitamínu D je nevyvážená strava. Vzhľadom na chudobné zdroje v rámci rastlinnej stravy je deficit tiež častejší u vegetariánov. 

Účinok vitamínu D 

Vitamín D má nezastupiteľnú úlohu v regulácii metabolizmu vápnika a fosforu. Predstavuje akýsi kľúč, ktorý umožňuje vstup vápnika do kosti, ovplyvňuje vstrebávanie vápnika v tenkom čreve a podieľa sa na vyzrievaní kostných buniek. Je teda nevyhnutný v rámci prevencie aj terapie osteoporózy. U detí nedostatok vitamínu D spôsobuje krivicu. 

Ďalším významným účinkom vitamínu D je regulácia imunitnej odpovede. Ovplyvňuje bunky imunitného systému – najmä lymfocyty a makrofágy, ktoré sa podieľajú na ochrane pred vírusovými infekciami. Mechanizmus tohto účinku nie je zatiaľ presne preskúmaný. 

Vitamín D pôsobí tiež na metabolizmus svalových buniek. Jeho nedostatok vedie k zníženiu svalovej sily. 

Denné odporúčané dávky vitamínu D 

Dávky vitamínu D sa uvádzajú najčastejšie v medzinárodných jednotkách – IU (international unit). Odporúčaná preventívna denná dávka sa líši podľa konkrétnych medzinárodných odborných spoločností, všeobecne sa však pohybuje okolo 800 IU. Terapeutické dávky potom dosahujú až 4000 IU na deň. Pre stimuláciu imunitnej odpovede Ministerstvo zdravotníctva ČR odporúča 2000 IU vitamínu D denne. Vitamín D je vďaka svojej rozpustnosti v lipidoch schopný v tukovom tkanive vytvárať depozitá, preto nemusí byť prijímaný každodenne, ale môže byť podávaný nárazovo vo vyšších dávkach. Z rovnakého dôvodu však môže dôjsť k predávkovaniu vitamínom D. Pri jeho nadbytku stúpa hladina vápnika v krvi, zvyšuje sa ukladanie vápnika do cievnej steny, čím dochádza k urýchleniu aterosklerózy. Nadbytok vápnika v močových cestách vedie k tvorbe močových kameňov. V rámci zažívacieho traktu sa môže objaviť nechutenstvo či zápcha. 

 

MUDr. Pavla Trulíková, rehabilitačné lekár 

MUDr. Marcel Koch, interný lekár 

Zdroje:  

KASPER, Heinrich. Výživa v medicíně a dietetika. 11. vydanie. Grada, 2015. ISBN 978-80-247-4533-6. 

TROJAN, Stanislav. Lékařská fyziologie. 4. vydanie. Grada, 2003. ISBN 80-247-0512-5. 

JONES, Taylor. 7 Healthy Foods That Are High in Vitamin D. Healthline [online]. 18.12.2020 [cit. 2020-10-29]. Dostupné z: https://www.healthline.com/nutrition/9-foods-high-in-vitamin-d 

Vitamin D: EFSA sets dietary reference values. European Food Safety Authority [online]. 28.10.2016 [cit. 2020-10-29]. Dostupné z: https://www.efsa.europa.eu/en/press/news/161028 

Vitamin D (Calciferole). Deutsche Gesellschaft für Ernährung u. V. [online]. Bonn [cit. 2020-10-29]. Dostupné z: https://www.dge.de/wissenschaft/referenzwerte/vitamin-d/ 

Vitamin D – okolnosti a vysvětlení pro doporučený přívod dietou v ČR. Státní zdravotní ústav [online]. 12.10.2018 [cit. 2020-11-03]. Dostupné z: http://www.szu.cz/tema/bezpecnost-potravin/vitamin-d-okolnosti-a-vysvetleni-pro-doporuceny-privod 

Nezapomínejte na vitamín D, který podporuje imunitu. Ministerstvo zdravotnictví České republiky [online]. 15.5.2020 [cit. 2020-10-29]. Dostupné z: https://koronavirus.mzcr.cz/nezapominejte-na-vitamin-d-ktery-podporuje-imunitu/